Poľský kňaz katovickej diecézy, profesor pastorálnej teológie na Katolíckej univerzite v Ľubline (KUL), založil ženský sekulárny inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi(1958), inicioval vznik Únie kňazov Krista-Sluhu(1980). Založil a viedol tiež Kruciátu triezvosti(1957-1960) a Kruciátu oslobodenia človeka (od r.1978). V rokoch 1967-1982 stál na čele Krajowego Duszpasterstva sluzby liturgicznej (túto ustanovizeň založila poľská biskupská konferencia z cieľom zaviesť do praxe závery II. Vat. koncilu v oblasti liturgie). Vyhlásenie výnimočného stavu v r. 1981 ho zastihlo za hranicami Poľska, kde bol nútený zostať –  ako persona non grata pre vtedajší socialistický režim. Od roku 1982 žil a pracoval v nemeckom Carlsbergu, kde aj v r.1987 zomrel. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do Kroscienka n.Dunajcom a v súčasnosti prebieha jeho proces blahorečenia v Ríme.