VIII. KROK – SVEDECTVO
Znenie ôsmeho kroku:
Svedectvo slova a života je príkazom Pána, ktorý chce,
aby naše svetlo bolo zjavné ľuďom,
On nám prisľúbil k svedectvu moc Ducha Svätého,
aby sme sa mohli stať jeho svedkami;
dôverujúc v túto moc a modliac sa o ňu,
chcem v každej situácii vyznať Krista,
môjho Pána a Spasiteľa.
Po objavení dogmatických základov kresťanského života, ktoré boli obsahom prvých štyroch krokov (1. Ježiš Kristus, 2. Nepoškvrnená, 3. Duch Svätý, 4. Cirkev) a po prehĺbení chápania prostriedkov kresťanského rastu v ďalších troch krokoch (5. Božie Slovo, 6. Modlitba, 7. Liturgia) prichádzame ku krokom, ktoré predstavujú aké ovocie, prináša kresťanský rast v novom živote. Prvým krokom z tejto skupiny je SVEDECTVO, ktoré je „príkazom Pána, ktorý chce, aby naše svetlo bolo zjavné ľuďom“.
Mt 5, 13-18
Lk 10, 1-12
Aké chyby pri vydávaní svedectva robíme?
Kristus nám prisľubuje Ducha Sv., ktorý posilnil učeníkov k vydávaniu svedectva, zvlášť v čase protivenstiev a prenasledovania. Sk 1,8
Pretože bez Krista nemôžeme nič urobiť: Jn 15,5. Vlastnými silami nemôžeme byť v plnosti učeníkmi, ani Kristovými svedkami. Je potrebné v pokore prijať nadprirodzenú pomoc: dar Ducha Svätého, dôverovať Mu, podrobiť sa Jeho vnuknutiam a moci. Môžeme to vidieť konkrétne v Skutkoch apoštolov. Svedectvo kresťana by malo vyžarovať pokoj a dôslednosť postoja.
Apoštolská exhortácia Evangelii Nuntiandi č.75 krásne vykresľuje, čo predchádzalo Ježišovmu ohlasovaniu a evanjelizácii :
„75. Evanjelizácia nikdy nebude možná bez pôsobenia Ducha Svätého. Aj na Ježiša z Nazaretu zostúpil Duch Svätý vo chvíli jeho krstu, keď zaznel Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“, a tak jasne vyjavil jeho vyvolenie a poslanie. „Duch ho vyviedol na púšť“, kde vybojoval víťazstvo a zložil najzávažnejšiu skúšku prv, než začal vykonávať svoje poslanie. „V moci Ducha“ Svätého sa vrátil do Galiley a v mestečku Nazarete začal kázať tým, že vzťahoval na seba výrok proroka Izaiáša: „Duch Pánov je nado mnou… Dnes sa splnilo to Písmo“. A prv, než rozoslal svojich učeníkov do sveta, dýchol na nich a povedal: „Prijmite Ducha Svätého“. A skutočne iba po zoslaní Ducha Svätého – na Turíce – rozišli sa apoštoli na všetky strany a začali veľké dielo evanjelizácie zverené Cirkvi. Sv. Peter vysvetlil túto udalosť ľudu ako naplnenie slov proroka Joela, ktorý hovorí: „Vylejem zo svojho Ducha na každé telo“. Peter bol naplnený Duchom Svätým a mohol svedčiť o Božom Synovi. Aj svätého Pavla naplnil Duch Svätý prv, než sa začal venovať svojej apoštolskej službe. Podobne aj sv. Štefan bol plný tohože Ducha Svätého, keď ho zvolili za diakona a keď vylial svoju krv pri mučeníckej smrti. Ten istý Duch Svätý, ktorý dával vnuknutia svätému Petrovi a Pavlovi aj ostatným apoštolom, čo majú hovoriť, zostúpil aj na tých, čo počúvali Božie slovo. Konečne útecha Ducha Svätého naplňuje Cirkev, ona rastie a Duch Svätý ju oživuje. Ako sme povedali, Duch vysvetľuje veriacim Kristovu náuku a jeho tajomstvá, aby ich pochopili. Ako pôsobil v prvotnej Cirkvi, práve tak aj dnes účinkuje v každom hlásateľovi evanjelia, pravda, ak len dovolí, aby ho viedol. Ostatne on vnuká slová, ktoré by kazateľovi nenapadli, a súčasne uschopňuje duše počúvajúcich, aby prijali evanjelium a zvesť o Božom kráľovstve.“
Zamyslenie: Uvedomujem si, že vo mne prebýva Duch Svätý? Kedy na to najviac zabúdam? Kedy si to potrebujem najviac uvedomiť?
Aký je postoj Kristových svedkov:
- Sk 4, 5-12 (využívajú každú príležitosť)
- SK 4, 18-20 (majú nezvyčajne silné presvedčenie o potrebe dávať svedectvo)
- SK 5, 24-32 (majú vedomie vlastnenia Ducha Svätého)
- Rim 1, 14-16 (neustála pohotovosť k svedectvu)
- 1 Kor 2, 1-5 (úplné spoľahnutie sa na Božiu moc)
- 2 Tim 4, 1-5 (povinnosť nezávislá na prekážkach a nedostatku počúvania)
- 1 Pt 3, 15 (nevyhnutnosť brániť a zdôvodniť svoju vieru).
Zmyslom svedectva je spasenie iných: Mk 16, 15-16; 1 Jn 1, 1-3. Kresťan musí cítiť zodpovednosť za vieru a spásu ľudí.
Otázky na zamyslenie:
- Dáva mi postoj svedka radosť? (porovnaj Lk 10,17-22)
- Som pripravený prijať aj utrpenie ako dôsledok môjho svedectva? (porov. Sk 5, 40-42)
Aké sú základné prekážky pri vydávaní svedectva a jeho účinnosti:
- Strach vyplývajúci z malej viery, nedostatok dôvery v Božiu moc, chýbajúce vedomie, že vo mne prebýva Duch Svätý,
- Egoistický nedostatok pocitu zodpovednosti za bratov a sestry, moja pýcha,
- Nedôslednosť, málo pravdivosti v mojom postoji, dvojtvárnosť,
- nedostatok podloženia svedectva Božím slovom, modlitbou, stretnutím s Kristom v liturgii eucharistie.
Komu je adresované moje svedectvo? (podľa exhortácie Evangelii Nuntiandi, V.kapitola)
- ľuďom, ktorí nepoznajú Krista a Jeho Evanjelium,
- ľuďom, ktorí vyznávajú nekresťanské náboženstvá,
- kresťanom – odlúčeným bratom,
- ateistom,
- nábožensky ľahostajným „nepraktizujúcim ľuďom,
- všetkým kresťanom, ktorí potrebujú neustále prehlbovanie viery…
Dôležité je, aby sme si uvedomili, že svojím svedectvom získavame učeníkov Kristovi nie sebe. Príkladom je nám Ján Krstiteľ, ktorý vždy poukazoval na Ježiša, ako na Božieho Syna (Jn 1, 15-34).
Úloha: Uvedomiť si, že aj ja som vyzvaný k vydávaniu svedectva a mám dary Ducha Svätého, ktoré mi v tom pomáhajú. Modliť sa k Duchu Sv. o svetlo a moc k vydávaniu svedectva voči najbližšiemu okoliu.
Stánok stretnutia:
- týždeň:
- Jn 15, 26-27
- Jn 14, 15-17
- Lk 24, 44-49
- Jak 2, 14-17
- 2 Tim 4, 1-8
- Mt 28, 16-20
- týždeň: bude mať dve časti:
-
- modlitba za toho, kto vypočul moje svedectvo,
- spytovanie svedomia zo spôsobu svedectva – otázky (sú vhodné aj na manželský dialóg):
- Uvedomujem si, že môj postoj je všade svedectvom – zlým alebo dobrým?
- Aký som doma voči svojim najbližším? Zapájam sa do života svojej rodiny?
- Považujem svoje povinnosti tiež za príležitosť k vydávaniu svedectva? Nezbavujem sa svojich úloh?
- Nie som dvojtvárny? Som vždy sám sebou?
- Aký je môj vzťah k znameniu kríža ako k znameniu môjho kresťanstva?
- Je moje svedectvo radostné :-)?
Spracovala Otília Gáborová