IV. KROK – CIRKEV

Znenie štvrtého kroku:

CIRKEV, spoločenstvo putujúceho Božieho ľudu zjednotené s Otcom skrze Syna v Duchu Svätom, je jediným prostredím života, v ktorom sa môže rozvíjať nový človek;

chcem vrastať čoraz hlbšie do tohto bratského spoločenstva skrze živú bunku malej skupiny v rámci miestnej cirkvi, ktorá je znakom a realizáciou všeobecnej Cirkvi.

Smerovky nového človeka môžeme rozdeliť na tri skupiny: dogmatickú alebo vieroučnú (I. až IV. smerovka), asketickú (V. až VII. smerovka) a apoštolskú alebo evanjelizačnú (VIII. až X. smerovka). Smerovka venovaná tajomstvu Cirkvi uzatvára skupinu dogmatickú, ktorá nás vovádza do základných vzťahov života kresťana k jednotlivým osobám Najsvätejšej Trojice. Život kresťana má byť trojičným životom. Uvedomiť si túto pravdu je základnou úlohou uvedenia do kresťanského života. Bez uskutočnenia tejto úlohy zostane život kresťana fakticky na úrovni prirodzenej nábožnosti a vo svojej podstate sa nebude líšiť od života vyznávačov ktoréhokoľvek monoteistického náboženstva a v tom lepšom prípade zostane na úrovni starozákonného náboženstva.

Prvé tri smerovky nám ukázali vzájomné vzťahy medzi osobami Najsvätejšej Trojice, vzťah Nepoškvrnenej (najdokonalejšieho vzoru nového človeka) k ním, ktorý má byť inšpiráciou a pozvaním k nasledovaniu pre nás, ktorí sa snažíme stať novými ľuďmi a žiť novým životom. Ale na tejto ceste nemôžeme zostať sami. Vertikálny rozmer kresťanského života (ja a môj osobný vzťah s Bohom) musíme doplniť jeho horizontálnym rozmerom (ja a môj osobný vzťah s inými bratmi a sestrami). Obidva tieto rozmery v ich existenčnom význame charakterizuje biblický výraz KOINONIA – COMMUNIO – SPOLOČENSTVO. Vertikálny a horizontály rozmer spoločenstva nemožno od seba oddeliť s tým, že druhý vyplýva z toho prvého. Kristus je v nás prítomný skrze svojho Ducha Svätého, ktorý je v nás, v každom z nás. Duch Svätý v nás spôsobuje vieru, osobný vzťah k Ježišovi Kristovi. Každý z nás ma toho istého Ducha Svätého a v ňom sa spája s tým istým Ježišom Kristom. Z toho teda vyplýva, že my všetci sme navzájom spojení skrze Krista v Duchu Svätom, a tak vytvárame SPOLOČENSTVO, ktoré vyrastá z nášho spoločenstva s Ježišom Kristom v Duchu Svätom.

Biblický výraz SPOLOČENSTVO možno stotožniť s pojmom CIRKEV, v ktorej ja a moji bratia a sestry, spolu zjednotení s Otcom skrze Syna v Duchu Svätom, navzájom rastieme a ťaháme sa dopredu, vytvárajúc tak Boží ľud, a tak spoločne putujeme do našej nebeskej vlasti. Rastieme navzájom a dopredu sa ťaháme ako členovia univerzálnej čiže všeobecnej (katolíckej) Cirkvi, ale aj ako členovia konkrétnej miestnej Cirkvi (diecézy či farnosti) a v rámci nej cez malú skupinu (stretko), ktorá je znakom (sviatosťou) a realizáciou všeobecnej Cirkvi. Preto ako vidíme, téma Cirkvi vhodne dopĺňa a završuje prvé tri predchádzajúce Smerovky nového človeka a kroky ku kresťanskej zrelosti.

Hnutie Svetlo-Život sa vždy hlásilo a stále sa hlási k II. vatikánskemu koncilu, od ktorého slávnostného ukončenia 8. decembra uplynie 65 rokov. A práve jeden z kľúčových dokumentov tohto koncilu, dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium (Svetlo národov), nám ponúka biblicko-teologický pohľad na Cirkev, ktorý si osvojilo aj naše Hnutie a prevzalo ho do našej štvrtej smerovky nového človeka. Preto by bolo veľmi vhodné, keby sme si počas mesiaca december tento koncilový dokument celý (alebo aspoň niektoré jeho časti) prečítali a premeditovali ho v Stánku stretnutia, možno aj v súvislosti s biblickými textami, na ktoré sa odvoláva, aby sme viac pochopili a poznali ako Cirkev chápe samú seba.

Každý jeden z nás má svoj pohľad a vnímanie Cirkvi. Každý jeden z nás by Cirkev zadefinoval nejak inak. Mne osobne sa páči definícia od nemeckého cirkevného historika Huberta Jedina, ktorý definuje Cirkev ako svätú hriešnicu. Svätú pre jej zakladateľa Ježiša Krista a hriešnicu pre nás, jej členov, nesúcich si následky dedičného hriechu. U mnohých ľudí tento rozmer hriešnice vystupuje do popredia, preto je Cirkev vnímaná v súčasnom svete dosť negatívne, neustále sa poukazuje na jej hriechy, chyby, slabosti a nedostatky, a zabúda sa na rozmer jej svätosti, v tom všetkom nepeknom sa zabúda na Ježiša Krista.

Spomínaný koncilový dokument Lumen gentium definuje Cirkev slovom tajomstvo (mystérium). Čo znamená slovo tajomstvo? Niečo neznáme, nepreskúmané, záhadné, nepochopiteľné (tajomstvo prírody, tajomstvo vzniku života). Tiež niečo skrývané pred inými, čo sa nesmie prezradiť (úradné, štátne, vojenské, lekárske, spovedné, výrobné či listové tajomstvo). Ale ak hovoríme o Cirkvi ako tajomstve, máme na mysli niečo úplne iné. V tomto prípade definujeme tajomstvo ako dynamickú, nadprirodzenú, božskú (nie je z tohto sveta) skutočnosť, ktorá je však prítomná vo veciach, v osobách a v udalostiach patriacich do nášho dejinného, dočasného poriadku. Táto skutočnosť môže byť poznaná len vierou, nadprirodzeným svetlom v nás, ktorým poznávame prítomnosť nadprirodzenej skutočnosti (Kristus – človek, ktorý je Bohom, Eucharistia). Cirkev je tiež takéto tajomstvo, ktoré môžeme spoznať len skrze vieru.

V duchu toho nám koncilový dokument ponúka tri pravdy o Cirkvi:

  1. Cirkev je naplnením večného plánu Otca, ktorého cieľom je spása duší.
  2. V Cirkvi Kristus zhromažďuje a zjednocuje so sebou všetkých vykúpených.
  3. Cirkev je chrámom Ducha Svätého.

Vo svetle týchto právd teda vidíme, že Cirkev je ľud zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého. Cirkev je tiež zárodkom a počiatkom Božieho kráľovstva na zemi a má ho šíriť.

Konštitúcia Lumen gentium nám taktiež ponúka nasledovné biblické obrazy Cirkvi, ktoré nám približujú jej tajomstvo:

  • Ovčinec;
  • Božia roľa a Pánova vinica;
  • Božia stavba a chrám;
  • Božia rodina;
  • Nový Jeruzalem;
  • Nevesta;
  • Kristovo tajomné telo.

Druhá časť smerovky nám ukazuje cestu ku konkretizácii nášho vzťahu k Cirkvi, ktorá nemá byť v našom vedomí len ako abstraktný pojem, ale ako skutočnosť prežívaná v malej skupine a v miestnom spoločenstve. Každá miestna Cirkev (diecéza, farnosť a v istom zmysle i malá skupina či kruh DC) je znakom a realizáciou celej Cirkvi. Kľúčovým je pojem znak. Ide o znak, ktorý nielen čosi označuje pre naše poznávacie schopnosti (napr. slovenská zástava na lodi označuje, že táto loď patrí SR), ale zároveň spôsobuje to, čo označuje (napr. slovenská zástava vztýčená na území nikoho robí to územie vlastníctvom SR) alebo vyjadruje skutočnosť, ktorá je prítomná (napr. slovenská zástava na lodi, ktorá patrí SR).

Účinný znak, ktorý spôsobuje a sprítomňuje to, čo naznačuje, sa v kresťanskej tradícii nazýva sviatostným znakom.

Aj Cirkev je takýmto znakom (porov. Lumen gentium 1) – sviatosťou v miestnom spoločenstve, ktoré nie je len časťou všeobecnej Cirkvi alebo jej znakom – symbolom, ale v ktorom je všeobecná Cirkev skutočne prítomná. Z toho vyplýva, že aj malá skupina, spĺňajúca zodpovedajúce podmienky, je znakom – sviatosťou Cirkvi. Môžeme tiež povedať, že všeobecná Cirkev sa „vteľuje“ do miestnej Cirkvi.

Úloha:

  • Z nasledujúcich úryvkov Svätého písma vytvor zoznam prvkov, ktoré tvorili život prvotného spoločenstva Cirkvi: Sk 2, 42 – 47; Sk 4, 32 – 35; Ef 4, 1 – 7.

Revízia života:

  • Je naša malá skupina/kruh DC znakom – sviatosťou Cirkvi?
  • Čo musíme zmeniť či doplniť v našom živote/v našej malej skupine, v našej rodine/v našom kruhu DC, aby sme boli oveľa čitateľnejším znakom Cirkvi?

Námety na manželský dialóg:

  • Porozprávajte sa o tom, čo robí rodinné spoločenstvo domácou cirkvou? Pomenujte podstatné znaky rodiny ako domácej cirkvi.
  • Vyberte si do reguly života jeden znak, na ktorého zlepšení budete spoločne pracovať.

Texty na štúdium:

Texty na stánok stretnutia:

Ex 19, 3 – 8a. 16 – 20b.

Ž 23, Ž 100; Ž 118, 22; Ž 122, Ž 147

Iz 5, 1 – 7; Iz 40, 11; Iz 62, 1 – 12; Jer 31, 1 – 10. 31 – 34; Ez 34

Mt 18, 20; Mt 21, 33 – 43; Mt 28, 19 – 20; Jn 10, 1 – 18; Jn 11, 52; Jn 14, 21; Jn 15, 1 – 11; Jn 17, 20 – 26

Sk 2, 42 – 47; Sk 4, 11; Sk 4, 23 – 31

Rim, 1 7 – 8; 1 Kor 1, 1 – 9; 1 Kor 3; 1 Kor 12; 1 Kor 14, 1; 2 Kor 1, 1 – 11; Gal 1, 1 – 4; Ef 1; 1; Ef 2, 19 – 22; Ef 3, 1 – 19; Ef 4, 1 – 16; Ef 5, 21 – 32; Flp 1, 1 – 11; Kol 1, 1 – 20; Kol 3, 1 – 4; 1 Sol, 1 – 10; 2 Sol 1, 1 – 7; Tim 3, 15; Hebr 12, 24

1 Pt 2, 1 – 17; 1 Pt 5, 4

Zjv 1, 6; Zjv 5, 9 – 10; Zjv 19, 7; Zjv 21; Zjv 22, 17

Na záver už len dve myšlienky:

Prvá je z listu kardinála Róberta Saraha, prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí S radosťou sa vráťme k Eucharistii, ktorý adresoval predsedom biskupských konferencií Katolíckej cirkvi o slávení liturgie počas pandémie COVID-19 a po nej: „Nemôžeme žiť bez kresťanského spoločenstva, bez Pánovej rodiny. Potrebujeme sa stretnúť s bratmi, ktorí majú spoločne s nami účasť na Božom synovstve, Kristovom bratstve, na povolaní a úsilí o svätosť a spásu svojich duší v bohatej rozmanitosti veku, osobných príbehov, chariziem a povolaní.“

Košický arcibiskup Bernard Bober pri príležitosti slávenia sviatku sv. Ondreja, apoštola, patróna Košickej arcidiecézy, v košickej katedrále 27. novembra 2010 zverejnil svoju pastorálnu exhortáciu pod názvom S láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom. V jej tretej časti s podtitulom Komúnio je vyobrazený „ideál každého kresťanského spoločenstva, ktorým je život Najsvätejšej Trojice. Napriek tomu, že tu na zemi tento ideál nikdy úplne nedosiahneme, žiadne kresťanské spoločenstvo sa ho nemôže zriecť a nemôže prestať smerovať k nemu. Cesta k tomu vedie aj cez budovanie štruktúr spoluzodpovednosti a spoluúčasti na živote Cirkvi. S láskou, poslušnosťou a milosrdenstvom – nanovo kráčajúc v Cirkvi a budujúc tak evanjeliový svet – to je orientácia, ktorá chce pomôcť k tomu , aby sa ukázala radosť zo života s Bohom napriek všetkým nedostatkom, napriek všetkej našej neschopnosti a hriešnosti, napriek všetkým prekážkam a protivenstvám“.

 

Požehnaný čas adventu a budovania svojho osobného vzťahu k Cirkvi Vám želá Váš

Zdenko Králik

Odkaz na všetky kroky