III. KROK – DUCH SVÄTÝ

Znenie tretieho kroku:

Duch Svätý pomazal Ježiša. Vďaka Kristovi som aj ja prijal Ducha Svätého, ktorý spôsobil, že som sa znovu narodil pre život Božieho dieťaťa otvoreného na lásku a poslušnosť Otcovi; preto chcem viesť život v Duchu a poddať sa jeho vnuknutiam a moci.

Evanjeliová revízia života

Vidieť

Nemecký pallotín Hans Buob, evanjelizátor, autor mnohých seminárov a kurzov, vydal v roku 1989 knihu, ktorej jedna z troch častí niesla názov: Duch Svätý – neznámy Boh. (Bola preložená do češtiny a vydaná v r. 1996 združením JAS). Odráža skutočnosť, že ešte koncom minulého storočia boli vedomosti kresťanov o Duchu Svätom ako o tretej božskej osobe a jej úlohe či pôsobení u katolíckych veriacich na veľmi minimálnej alebo teoretickej úrovni. Žijeme už v novom storočí, ba tisícročí a Bohu vďaka sme už z tejto nevedomosti výrazne vystúpili aj vďaka rôznym hnutiam a spoločenstvám, najmä s charizmatickým zameraním.

Napriek tomu si musíme položiť otázku, či ho vnímame tak ako sa nám zjavuje a ukazuje v Cirkvi. Môžeme totiž aj o tejto Božskej osobe mať skreslené predstavy.

Prvý problém, ktorý môže nastať je v samotnom pojme osoba. Hovoríme o troch osobách v Bohu. Pod pojmom osoba si vybavíme nejakého človeka, napr. seba. Aj ja som osoba, tak ako iní okolo mňa. Dve osoby tvoria pár (napr. manželský), niekoľko osôb tvorí rodinu, spoločenstvo, dedinu, mesto, štát a pod. A takto vnímame aj Boha v troch osobách: ako Otca i Syna i Ducha Svätého – sediacich za jedným stolom, vedľa seba. (Spomeň si na ikonu Rubleva Troch anjelov u Abraháma, ktorá sa interpretuje ako obraz Trojice.) Vnímame ich ako tri rôzne indivíduá, ktoré sú jednotné a akosi stotožnené s vôľou ostatných dvoch. Preto sa aj mnohokrát takto modlíme – chvíľu k Otcovi, najčastejšie k Synovi a sem-tam k Duchu Svätému. V takomto obraze sa nám ale Boh nezjavuje. Takéto videnie malo veľký zmysel v časoch, keď bola napádaná božskosť Ježiša alebo Ducha Svätého a bolo treba obhájiť, či sformulovať dogmu (učenie viery) o Bohu v troch osobách, o tom, že Otec je Boh, Ježiš je Boh i Duch Svätý je Boh, aby bolo možné odovzdať správne Kristovo posolstvo ďalším generáciám. Božie slovo načrtáva však iný obraz tajomstva Trojice.

Posúdiť

Písmo sväté ukazuje na Božské osoby z pozície ich konania a vzťahov. Je to dynamický obraz spolupôsobenia v jednote, určitá súčinnosť. Tri Božské osoby konajú vždy v súčinnosti a v každom jednom prípade spolu, hoci je najviac nami vnímaná osoba Ježiša, keďže má aj ľudskú prirodzenosť – čiže sa stal človekom, aby sme „rukolapne“ mohli spoznať Boha. Ježiš nám však zjavuje aj pravdu o Duchu Svätom svojim životom i slovami, preto sa ním nechajme poučiť.

Duch Svätý pomazal Ježiša

Keď Písmo sväté hovorí o pôsobení Ducha Svätého, pomáha si obrazom pomazania (porovnaj Lk 4,18). Čo je fyzickou podstatou pomazania? V prenikaní masti či oleja do tela, do buniek a ich oživenie, znovu-naštartovanie, uzdravenie, posilnenie a povzbudenie k činnosti.

Toto je presný obraz toho ako pôsobí Duch Svätý. Preniká z pomimo nás do nás a oživuje, zvláčňuje, uzdravuje, posilňuje, obnovuje. On sa stáva akoby našou súčasťou. Súčasťou našich buniek. Preto je ťažké rozdeliť, čo robí On a čo my. On koná v nás a prejavuje sa cez nás, ale ani nie za nás, nie pomimo či popri nás. Preto nevzniká vzťah: ja a Duch Svätý (viď. podobnosť s myšlienkou svetlo-život kontra svetlo a život). Nie je to teda tak, že ja sa modlím k Duchu, aby niečo urobil za mňa a pomimo mňa a ja sa budem iba prizerať. On koná v človeku a cez človeka.

On je najväčším darom aký môže človek dostať a dostáva od Boha. On je Boh sám. Preto duchovní velikáni Cirkvi hovoria o zbožštení človeka. Človek je Boží nástroj do takej miery, do akej miery po ňom túži a nechá cez seba Ducha pôsobiť. Natoľko sa môže Duch prejaviť a človek žiť životom Božieho adoptívneho dieťaťa (porovnaj Rim 8,15).

Okrem toho Sväté písmo používa aj iné prirovnania na získanie Ducha ako: vyliatie, zoslanie, zostúpenie, naplnenie, znovuzrodenie, obdržanie, …

Čo hovorí Sväté písmo o tom ako sa Duch prejavuje v nás? Čo je „rozpoznávacie znamenie“, že ide o jeho pôsobenie v nás, že ho máme? Pomáha nám v tom sv. písmo:

  1. … nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom. (1Kor 12,3)

Ak sa nechávame viesť v živote Kristom (pripomeň si 1. krok) je to dielo Ducha Svätého. Úlohou Ducha Svätého je zameriavať nás na Otca, ktorého nevidíme, skrze Krista ktorého vidíme ako človeka. Duch Svätý je ten istý, ktorý pôsobil v Ježišovi Kristovi, a ktorý pôsobí v nás (Kristus = Pomazaný — kresťania = pomazaní, lebo sú Pomazaného). V podstate my sme pomazaní Duchom, lebo Ježiš bol v plnosti Pomazaný. Toto je zásluhou Krista. On si nás privlastnil a On ho na nás zosiela. My máme účasť pôsobením Ducha Svätého na Kristovom živote. Sme údmi jedného tela, ktorého Kristus je hlavou.  To telo je Kristovo telo. Toto všetko nie je nijako ináč, než v Duchu Svätom. On nás pohýna vo všetkom uveriť Kristovi.

Môžeme to zhrnúť aj pojmom JEDNOTA s Kristom (to znamená aj s údmi jeho tela – s Cirkvou). Ak chýba tento znak, znamená to, že nemôžeme hovoriť, že konáme v plnosti v Duchu Svätom.

  1. … ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť (Gal 5, 22-23)

Sami od seba nemôžeme nič urobiť. Toto ovocie prinášame len do tej miery, do akej necháme priestor v nás Duchu Svätému – Duchu Krista skrze zomieranie svojho ega. Vtedy hovorí sv. písmo, že: „žijeme v Duchu“  (porovnaj Rim 8,9-13). Naše ego nás vedie ku skutkom, ktoré vymenováva napr. Gal 5,19-21, ale sú to aj všetky postoje, pred ktorými Kristus v evanjeliu vystríha a ktoré On nikdy neurobil.

Konať

K čomu nás teda nabáda Božie slovo, že máme robiť, aby sme žili v Duchu Svätom?

V prvom rade si uvedomiť, že je to dar od Boha, ktorý nám On chce dať. Nezasluhujeme si ho svojimi dobrými skutkami. Tie v zásluhovosti nezohrávajú žiadnu úlohu. Je potrebné si uznať v POKORE svoju nemohúcnosť, hriešnosť a potrebu prijať Božie odpustenie a milosrdenstvo. Ak si toto uvedomíme a uznáme, potom je potrebné uveriť Kristovi – Jn 7,37-38. Kristus nám teda hovorí, že máme TÚŽIŤ a VERIŤ.

Prejavom túžby a viery je MODLITBA, nie ako magická formulka, ale ako stretnutie s Kristom. Čítaním sv. písma spoznávam Krista i jeho prísľuby a modlitbou vyjadrujem voči tomu svoj postoj. Okrem osobnej modlitby má veľký vplyv aj príhovorná modlitba spoločenstva. Boh sa zaručuje, že to splní – viď Jn 14,13-14. Toto je začiatok života v Duchu Svätom. V tomto konaní je stále potrebné pokračovať, v každej situácii máme veriť, dúfať a milovať. Toto znamená nasledovať Krista ako jeho učeník.

Otázky všeobecné:

  1. Ako vnímaš skutočnosť, že kresťan je chrámom Ducha Svätého, teda je nositeľ Ducha – Boha? Mení to niečo na tvojom vzťahu k človeku?
  2. Čo vieš povedať o pôsobení Ducha Svätého v tvojom živote? Kedy si vnímal najrukolapnejšie jeho vplyv?
  3. Je život tvojho spoločenstva plný, dynamický, presiaknutý radosťou, láskou a zápalom? Prečo?
  4. Ako môžeme k tomu prispieť, aby sa (ešte viac) rozvinul?

Otázky pre kruh DC:

Môžeme použiť niektoré zo všeobecných a rozobrať ešte aj nasledujúce:

  1. Aký súvis vidím medzi záväzkami a Duchom Svätým?
  2. Aké špecifické poslanie a úlohy dáva Duch Svätý manželom a rodine?

Inšpirácie pre manželov na manželský dialóg:

  1. Do akej miery vnímame formáciu v Domácej cirkvi ako dar Ducha Svätého?
  2. Ako sa nám darí budovať jednotu? Čo ju ohrozuje a čo robí ťažkosti jednote v manželstve, rodine, spoločenstve a čo jej pomáha?
  3. Do akej miery využívame modlitbu príhovoru v našej manželskej a rodinnej modlitbe?

Desiatok ruženca: … ktorý nám Ducha Svätého zoslal.

Stánok stretnutia: Božie slovo.

Počas osobnej modlitby načúvaj počas tohto mesiaca tomuto Božiemu slovu a odpovedaj mu modlitbou:

1. Flp 2,5 8. 1 Kor 3,16-17 15. 1 Jn 2,27 22. Ef 4,3-6 29. Jn 14,13-14
2. Flp 2,3 9.  1 Kor 2,10-12 16. Rim 8,14-17 23. 2 Kor 1,21-22 30. 1 Jn 2,20
3. Lk 1,34-35 10. 1 Kor 3,16-17 17. Jn 3,8 24. Rim 8,26
4. Lk 4,16-21 11. Jn 7,37-39 18. 1 Kor 12,3 25. Jn 6,63
5. Rim 5,5 12. Jn 4,13-14 19. Jn 15,26 26. Jn 13,34-35
6. Sk 1,4-5.8 13. Jn 20,22 20. 1 Kor 12,4-11 27. 1 Kor 13,1-13
7. Jn 14,16-17.26 14. Sk 2,2-4 21. Tit 3,5-7 28. Jn 7,37-39

Spracoval: Peter Komanický

Odkaz na všetky kroky