Milovaní,
plná dojmov a veľkej radosti zo Zletu, chcem vydať svedectvo :). Na Zlet som išla bez môjho Dodka, ktorý musel ísť do práce :(, ale mala som radosť, že so mnou išla naša Anna:). Obe sme sa chystali vydať svedectvo z letných rekolekcii, na ktorých sme slúžili – ja z ORARu a Anna z Oázoveho leta. Už pri príchode na Mariánsku horu ma naplnila radosť z tohto tak požehnaného a krásneho miesta. Ráno bolo chladné, ale výhľad z Hory na Levoču a pokoj, ktorý tam vládol, ma hneď zahrial pri srdci:). Ako postupne prichádzali ľudia a my sme sa zvítavali … bolo to ako … prísť domov – neviem na to nájsť lepšie slovo :). Oázová rodina z východu, západu, stredu Slovenska, niektorých som videla prvýkrát, ďalší boli „staré známe“ tváre :).
Svätá omša bola radostná, toľko kňazov pri oltári 🙏 … liturgické služby si vzali mladí z ONŽ II° v Nižných Repášoch, ktorí prežívali 13. deň – Deň spoločenstva. Veľmi ma povzbudilo odhodlanie mnohých z nich odovzdať ako obetný dar deklaráciu o vstupe do Kruciaty oslobodenia človeka … akí úžasní mladí ľudia! Na obede som bola oslovená ochotou ľudí poslúžiť a pomôcť s roznášaním jedla a uprataním stolov :).
No a čas vydávania svedectva z letných oáz bol úžasný. Toľko toho Boh cez leto konal! Uvedomila som si, ako je potrebné svedčiť, prijať túto „úlohu“, lebo možno to naše slovo potrebuje niekto konkrétny počuť! Každé jedno vydané svedectvo bolo jedinečné, lebo Boh koná v každom z nás jedinečne :). Bola som hrdá na našu Annu a tak vďačná Bohu, že v nej už vidíme ovocie našej formácie v DC. A videla som úsmevy na tvárach ľudí, ich radosť a taký nový zápal. Nechcela som, aby to skončilo … ešte som chcela počuť viac:).
