Otec Wojciech Danielski bol druhým poľským národným moderátorom HSŽ (1982-1985) po otcovi Blachnickom, ktorý musel zostať v zahraničí. Wojciech Danielski ako blízky spolupracovník F. Blachnického bol kňazom, ktorý sa rozdával. Veľkonočný rozmer sa prejavil v celom jeho živote a službe.  Celý jeho život bol liturgiou,  pretože bol do nej zamilovaný.  On svoj život učinil liturgiou, ktorá bola obsahom jeho života a všetko jej podriadil.  Miloval Cirkev a liturgiu. Túto pravdu sa snažil odovzdávať ostatným.

Chcel by som aspoň trocha prezentovať otca Wojciecha hlavne z hľadiska liturgie. Aj v súvislosti s Druhým Vatikánskym koncilom, ktorého ukončenie sme si pripomínali 8.12.2025. 60 rokov máme po Koncile. Naše Hnutie je odpoveďou na koncil obnovy.

… dielo Danielskeho je naplnené duchom liturgie, do ktorej bol veľmi zaangažovaný. Pre neho bolo slávenie liturgie svätou a veľkou vecou. Liturgia bola pre neho veľkým tajomstvom.

Danielski sa zaoberal aj liturgickou hudbou, bol presvedčený o jej veľkom význame pre liturgiu. Pripravil a spracoval úvody, vstupy a preklady omšových a pútnických piesní. Zabezpečil preklady a spracovania liturgie hodín. Vysvetľoval a písal komentáre k žalmom.

Pre Danielskeho bola liturgia paschálneho trojdnia vrcholné dielo, ktoré ako celé spracoval. Písomne pripravil katechézy, biblické a homiletickoliturgické komentáre k dňom veľkonočného trojdnia. Vypracoval pastoračnú príručku k paschálnemu trojdniu a aj pobožnosť Krížovej cesty. Kristovo utrpenie v obnovenej liturgii sa stalo významným v diele  W. Danielskeho.

Otec Wojciech pripravil obrady sväteniny a požehnania, rôzne príručky k pobožnostiam a poľský preklad Exorcizmus. Danielski mal pastorálny pohľad na ORDO INITIATIONIS CHRISTIANAE ADULTORUM, čo je základný pokoncilový dokument podľa ktorého prebieha iniciačná formácia dospelých vo farnostiach a  spoločenstvách HSŽ.

Danielski miloval liturgiu neobyčajným spôsobom. Pre neho bola liturgia prvkom, ktorý spája duchovné bohatstvo a pastoračnú činnosť. Rozumel významu nových foriem pastorácie cez liturgiu.  Liturgia bola jeho životom a každý deň sa pre neho stával liturgiou. Otec Wojciech bol človekom, ktorý dokázal prežívať tajomstvo a viesť k nemu aj iných. Do každého slávenia svätej omše vkladal celé srdce a všetku snahu.

Profesor Dr. Jerzy Jozef Kopec sa takto vyjadril o otcovi Wojciechowi: „Do kňazskej služby zapojil otec Wojciech celé nadšenie koncilovej obnovy, ukazujúc aj kňazom, ako aj laickým priateľom, zvlášť z univerzity (KUL) a oázových kruhov, že liturgia je prameňom a vrcholom činnosti Cirkvi, trvalým základom formácie každého kresťana, zásadou súčasnej pastorácie.“

V Roku 1967 Danielski získal titul doktora teológie z odboru dejín Cirkvi. Téma doktorskej práce bola: Kult svätého Vojtecha v poľskej krajine vo svetle predtridentských liturgických kníh.  Historické štúdium liturgie bolo vednou oblasťou, ktorá ho veľmi zaujala. R. 1968 začal pracovať ne Katedre pastorálnej teológie Teologickej fakulty KUL.

Venoval sa zbieraniu predtridentských liturgických rukopisov v poľských zbierkach. Výsledkom tejto zbierky a historického štúdia bolo 752 poľských  liturgických rukopisov, z toho 395 diecéznych kníh a  357 rehoľných kódexov.

Pre kňaza Danielskeho bola jednou z najdôležitejších úloh obnova liturgie v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Pracoval nad prekladom a obnovou  liturgických  kníh (krst detí, sviatosť pokánia, pomazanie chorých, liturgia hodín, obrady svätej omše, omšový misál Pavla VI., obrady veľkonočnej vigílie, pohrebné obrady).  Pretože sa veľmi angažoval v liturgickej obnove v duchu Druhého Vatikánskeho Koncilu, dostal titul ČLOVEK DRUHÉHO VATIKÁNSKÉHO KONCILU.

Otec Wojciech bol členom  redakčnej rady časopisu Buletyn liturgickej obnovy, v ktorom boli publikované liturgické témy. Mal zodpovednosť za  tematické čísla časopisu Biblické – liturgické hnutie, v ktorom boli prednášky na tému liturgia a pastorálna teológia.

Danielski organizoval liturgické kurzy pre kňazov ( 1965-1966 ) pod názvom Kurz liturgických komentátorov, neskôr Svätá omša vo farskej pastorácii v duchu koncilovej obnovy liturgie. Na týchto kurzoch prezentoval koncilové zmeny v liturgii. Navštevoval rôzne stretnutia kňazov a teológov na poľskom území (r. 1967-1970)  za účelom prednášať im na tému obnovenej liturgie v koncilovom duchu. Organizoval pastorálno–liturgické sympóziá a vedecké stretnutia pre prednášateľov liturgiky. V rokoch 1970 – 1972 prednášal v diecéznom inštitúte pastorálnej formácie kňazov.

V rokoch 1965 – 1972 patril do Lublinského spolku liturgistov, ktorý sa stretával a zaoberal sa novými dokumentmi liturgickej obnovy. Lublinský spolok liturgistov, ktorého členom bol Danielski, vypracoval rekolekcie, formu duchovných cvičení pre rôzne skupiny a spoločenstvá. Táto forma rekolekcií sa sústredila okolo svätej omše a prežívania liturgie. Mala silný liturgický charakter. Rekolekcie Danielského boli hlboko zasadené v liturgii. Túžil, aby aj iní ľudia žili liturgiou. Aj druhých zapaľoval jej duchom.

Otec Wojciech pracoval v diecéznej liturgickej komisii ako jej člen. Pripravil kapitolu o liturgii pre Varšavskú synodu. Pracoval aj v teologickej komisii pri Centre národnej liturgickej služby. Je autorom 160 hesiel v Katolíckej encyklopédii, pracoval v časopise Liturgika a hymnológia. V rukopise zanechal habilitačnú prácu: „Rukopisné agendy, benedikcionály a pontifikály v poľských knižničných zbierkach“ ako aj „Denník života“.  Kňaz Wojciech vedel vniesť vedecké výskumy okolo liturgie do pastoračného života, čo bolo pre neho veľkou záľubou.

Aby sa rozšírila myšlienka koncilovej obnovy, tak Danielski prednášal referáty pre rehoľných a diecéznych kňazov po celom Poľsku.  Vďaka jeho prednáškam a praktickým cvičeniam mnoho kňazov prijalo koncilovú obnovu otvoreným srdcom a začalo ju praktizovať v pastoračnom živote svojich farností a spoločenstiev.  Otec Wojciech žil liturgiou každý deň a ona stanovila jeho hlavnú pastoračnú činnosť. Objavované hodnoty v liturgii horlivo odovzdával iným.

Danielski navrhoval, aby sa vytvorila FARSKÁ LITURGICKÁ ŠKOLA, v rámci ktorej by boli formovaní nielen miništranti, ale aj celá liturgická služba. Samotný formačný program by trval desať rokov. Kresťan prijíma službu v spoločenstve Cirkvi a postupne ju čoraz viac hlbšie vykonáva. Začína to detským vekom (12 rokov), u chlapcov ako miništranti a u dievčat je to služba darov a poriadku i služba starostlivosti nad malými deťmi. Postupne sa prechádza zo stupňa na stupeň a v poslednom roku (okolo 17-18 rokov) sa mladý kresťan stáva animátorom, ktorý má formačné úlohy. Je to človek, ktorý prešiel nielen formáciou, ale bol uznaný za duchovne zrelého. Je spôsobilý angažovať sa v apoštolskej práci a môže formovať mladších.

Otec Wojciech pomohol svojou službou budovaniu Cirkvi – spoločenstva zvlášť cez liturgiu. Aj Hnutie Svetlo-Život bolo nástrojom obnovy Cirkvi.

Wojciech Danielski zomrel 24. decembra 1985 vo Varšave. Pohrebné obrady sa vykonali dňa 30. decembra 1985 v katedrále.  Sám si prial, aby pohrebné obrady boli v duchu veľkonočnej radosti. Nakoľko bol zapálený pre vec liturgie, žiadal si v testamente, aby čítania a prosby pohrebnej liturgie boli dôkladne pripravené.  Otec Wojciech bol: „ …apoštolom budovania koinonie Pánových učeníkov, vychovávateľom nového človeka v Kristovi, mystagógom liturgie, majstrom modlitby ako aj služobníkom Krista a bratov:“

Otec Danielski ako HOMO PASCHALIS žil víťazstvo celý svoj život a prejavovalo sa to najmä v slávení liturgie. Pre mnohých ľudí bol veľkým povzbudením v oblasti liturgickej obnovy v pokoncilovom duchu. Aj my buďme povzbudením pre druhých čo sa týka služby v liturgii. Nech liturgia nie je popoluškou, ale kráľovnou nášho kresťanského života.

Otec Blachnicki hovoril o kňazovi Wojciechovi: „ Kňaz Wojciech žil pre Pána. Preto jeho život bol naplnený vernosťou, zvlášť v liturgickej službe. Celou svojou podstatou sa snažil vstúpiť do obsahu svojej kňazskej služby, snažil sa akoby navonok objaviť skrytý obsah v znakoch, v slovách svätej liturgie. On skutočne žil liturgiou, to znamená, žil Kristom.“

Jozef Heske

Zdroj: Heske, J.: DVA ŽIVOTY V JEDNOM SVETLE. O živote a diele Franciszka Blachnického a Wojciecha Danielskeho. Sedlice 2006.

Foto: www.warszawa.gosc.pl