V dňoch 10. a 11. 1. 2026 sa v Badíne uskutočnilo modlitebno – pracovné stretnutie členov Združenia Diakonia Hnutia Svetlo-Život (HSŽ) na Slovensku zamerané na rozlišovanie znakov čias. Na duchovnú obnovu boli pozvaní aj všetci kňazi pôsobiaci v HSŽ, členovia Centrálnej Diakonie Jednoty (CDJ) a zástupcovia mládeže.

Vo svojom úvodnom slove Mária Polačková, národná moderátorka HSŽ pripomenula tému aktuálneho formačného roka v HSŽ: „Svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14, 27). Potom sa zamerala na potrebu oživiť v srdciach veriacich krst v Duchu Svätom, aktivovať dary Ducha Svätého, ktorého sme dostali pri krste a birmovaní, ale je v nás často neaktívny, a preto aj naše svedectvo potom nikoho neosloví. Potrebujeme sa otvoriť pôsobeniu Ducha Svätého v našom srdci, dovoliť mu roznietiť v nás jeho oheň. Potrebujeme krst v Duchu Svätom, len vtedy môžeme autenticky a vierohodne svedčiť o Ježišovi. Krst v Duchu Svätom je len prebudením sviatostí, ktoré sme už dostali. Zobudiť  lásku k Ježišovi, ktorý žije, je prítomný rôznymi spôsobmi (v Eucharistii, vo Svätom písme, v spoločenstve …). Ježiš Kristus môže konať len vtedy, ak máme vieru a ňou odpovedáme na jeho slovo. Vtedy môže konať v nás. K čomu nás volá?  V odpovediach členov Združenia a CDJ, ktoré zazneli v prípravnej fáze, sa opakovali hlavne dve skutočnosti: evanjelizácia a obnova v Duchu Svätom,  väčšie otvorenie sa na Ducha Svätého.

Otec Milan Zaleha CSsR sa zúčastneným prihovoril v sobotu aj v nedeľu. V sobotu priblížil hlavné posolstvá Direktória pre katechézu[1] zdôrazňujúc silné paralely na formačný program a metódy používané v Hnutí Svetlo-Život. Cieľ katechézy je rozvíjať počiatočnú vieru až k zrelosti a vychovávať Kristovho učeníka – nejde len o odovzdanie informácií, ale o formovanie života viery. Katechéza má byť pevne vložená do dynamiky evanjelizácie a viesť k stretnutiu so živým Pánom, ktoré premieňa život; je to proces uskutočňovaný v spoločenstve Cirkvi. Ťažisko má kerygmatický charakter: kerygma je „prvé“ ohlasovanie a  v katechéze sa nedá vynechať ani nahradiť „solídnejším“ obsahom; celá formácia je prehĺbením kerygmy. Katechumenát je kľúčovým prameňom inšpirácie: jeho organický, postupný a mystagogický štýl je podnetom pre katechézu aj u pokrstených                         (tzv. deuterokatechumenát, ako poznáme aj v HSŽ). Výrazný dôraz je na katechétov: majú byť formovaní ako misijní učeníci, schopní sprevádzať; „miestom par excellence“ ich formácie je kresťanské spoločenstvo. Po katechéze o. Milana nasledoval Stánok stretnutia, kde sa každý účastník v osobnej modlitbe snažil počúvať Pána v Božom slove, konkrétne Mt 25, 14-30 a Sk 19, 1-8.

Po Stánku stretnutia nasledoval vrchol dňa, svätá omša, ktorú celebroval o. Gabriel Mikula OFMCap, koncelebrovali o. Martin Goč, o. Milan Zaleha CSsR a o. Jozef Konc OFMCap. Ten sa nám prihovoril v homílii. Povzbudil nás, že osobné svedectvo je jedným z najsilnejších nástrojov evanjelizácie a má byť neoddeliteľnou súčasťou kerygmy. Na záver  sa podelil o svoje osobné svedectvo o obrátení.

V sobotu poobede sa uskutočnilo krátke pracovné stretnutie Centrálnej Diakonie Jednoty.  Po Korunke Božieho milosrdenstva sa vzývaním Ducha Svätého začala pracovná časť rozoznávania znakov čias, ktorá mala tri časti: úvodné slovo Márie Polačkovej, prácu v skupinách a spoločné stretnutie – relácie z práce v skupinách. Výstupy práce šiestich skupín boli v nasledujúcich dňoch syntetizované do sumárnej podoby, ktorá môže slúžiť na inšpiráciu a pokračovanie v rozlišovaní na rôznych úrovniach a v spoločenstvách HSŽ na Slovensku.

V nedeľu sa o. Milan zameral na osobu Ducha Svätého a pýtal sa, koľko času venujeme budovaniu vzťahu s Duchom Svätým? Ducha Svätého prirovnal k veľkému zabalenému daru, ktorý sme dostali pri krste v detstve a často kým dospejeme, balík ostane zahádzaný rôznymi vecami v pivnici. Musíme ho odhrabať a začať rozbaľovať. Keď to urobíme, Duch Svätý nás:

  1. Vedie k vzťahu s nebeským Otcom. Iba v Duchu Svätom môžeme volať „Abba, Otče!“ (Rim 8, 15)
  2. Učí volať „Ježiš je Pán!“ (1 Kor 12, 3). V niektorých životných situáciách to ľudsky nie sme schopní povedať, iba v Duchu Svätom.
  3. Začína meniť a prinášať v nás svoje ovocie (láska radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, trpezlivosť – por. Gal 5, 22-23) a to tým hojnejšie, čím viac Ducha Svätého pozývame do svojho srdca.
  4. Začína v nás „vybaľovať“ dary – charizmy, prirodzené aj nadprirodzené. Charizmy sú vždy určené na budovanie Cirkvi. Duch Svätý chce v každom človeku uvoľňovať dary na budovanie Cirkvi. Duch Svätý skúša, či sa mu poddáme alebo nie a či budeme spolupracovať alebo nie. Neexistujú lepšie alebo horšie dary, len také, ktoré Cirkev v danom čase potrebuje. Sv. Pavol nás v liste Korinťanom vyzýva, aby sme dychtili po daroch Ducha Svätého (por. 1 Kor 14,1), no nie aby sme sa naháňali za darmi, ale hlavne máme túžiť po vzťahu s Darcom. Keď v sebe objavíme duchovný dar, mali by sme ním slúžiť Cirkvi a zároveň mať stále postoj učeníka, ktorý je ochotný učiť sa od skúsenejších.

Potom pokračovala pracovná časť stretnutia voľnou diskusiou zúčastnených na otázky súvisiace s rozlišovaním znakov čias v konkrétnejšej podobe toho, s čím sa stretávame v rôznych spoločenstvách HSŽ, či už sú to rodinné spoločenstvá (Domáca cirkev), mládežnícke spoločenstvá, spoločenstvá dospelých, či kňazi. V rámci tejto časti zhrnula Mária Polačková, národná moderátorka HSŽ prácu a podnety z prvého dňa. Vidí túžbu všetkých slúžiť, ale niekedy nevieme ako. V dnešných ranných chválach zaznelo čítanie z knihy proroka Izaiáša ( Iz, 61, 1-2), ktoré cituje Ježiš „Duch Pána je nado mnou … Poslal ma …“ (Lk 4, 18-21). Máme teda robiť to, čo robí Ježiš Kristus. Počúvať čo nám Kristus hovorí, skrze Božie slovo, druhých ľudí a pod. Máme z neho čerpať radosť a mať účasť  na jeho poslaní (kráľovskom, kňazskom a prorockom – por. Lumen Gentium 2, čl. 10-12). Konkrétne závery z práce v skupinách zatiaľ nevidí, ale z toho čo zaznelo, vidí potrebu v HSŽ na Slovensku robiť nasledovné:

  1. Obnoviť horlivosť každého jednotlivca, vrátiť sa k prvotnej láske, k Ježišovi. Učiť sa dôverovať  Kristovi, že ma neopustí, ale bude ma viesť až do konca. Žiť život s Božím slovom a modliť sa. Musí to byť interakcia, je potrebné si pritom vzbudiť úmysel: „Pane, čakám na Teba, hovor so mnou.“ Mať to nastavenie, že sa stretám s Pánom a túžim počuť Jeho hlas. Prijímať a žiť sviatosti s vierou. Skúmať, aké je ovocie Ducha Svätého v mojom živote. Je to láska, radosť, pokoj ? Alebo prežívam strach? Ak strach, je potrebné pozývať Ducha Svätého do svojej ťažkej situácie a žiť v moci Božej (por. Rim 8, 15).
  2. Byť pripravený vydávať svedectvo – doma, v rodine, spoločenstve, v práci, v susedstve… V prvom rade máme svedčiť životom. Ale vždy máme byť pripravení vydať svedectvo o svojej nádeji aj slovom (por. 1 Pt 3, 15). Viem komu som uveril, a preto nemôžem nehovoriť (por. Sk 4, 20). Máme rozvíjať lásku k Bohu i  k ľuďom ako rozhodnutie, nielen ako cit. Chcieť hľadať dobro toho druhého.
  3. V spoločenstve hľadať spôsoby ako vychádzať k druhým. Vychádzať zo svojho uzavretia, skúšať rôzne spôsoby a skúšať to stále znova, aj keď sme boli v minulosti odmietnutí.

Program vyvrcholil slávením Eucharistie na sviatok Krstu Pána. Hlavným celebrantom bol o. Zdenko Králik a koncelebroval o. Milan Zaleha CSsR. Pár podnetov z jeho homílie: Aj my môžeme mať účasť na Ježišovom pomazaní a jeho misii, ktorú prijal pri svojom krste, ak mu otvoríme svoje srdce, ak ho prijmeme do svojho života ako Pána a Spasiteľa. Ježiš bol pri krste pomazaný Duchom Svätým „…takže chodil, dobre robil a uzdravoval…“ (Sk10, 23). Máme hlásať radostnú zvesť o to, že Boh nás miluje a má pre náš život nádherný plán spásy. Ak budeme svedčiť o tom, že Ježiš nás oslobodzuje, vyvádza z našich hriechov, závislostí, môžeme aj iným sprostredkovať stretnutie s Ježišom, aby v ňom našli pomoc, záchranu vo svojich ťažkostiach, otroctvách. Veľkou pomocou v tomto je aj dielo Kruciáty oslobodenia človeka, ktoré je zároveň silným nástrojom šírenia Novej kultúry.

Spracoval: Ján Paralič