Otec Blachnicki mal prednášku na Katolíckej univerzite v Lubline dňa 25.10.1979, v ktorej povzbudil prítomných k odvahe viery potrebnej v živote spoločnosti diskriminovanej komunistami.
Prinášam niekoľko myšlienok z tejto prednášky, ktorá aj dnes v roku 2021 je aktuálna. Zdrojom týchto riadkov je program Pravda – Kríž – Oslobodenie.
Kresťan je človekom, ktorý riskuje jedine stratou viery. Pre kresťana jediným veľkým rizikom je viera, ktorá nie je dôsledná, ktorá je iba deklarovaná, ktorá nemá pokrytie v praxi, ktorá nie je životom.
Chýba nám odvaha viery. Vidíme neveru veriacich. Robíme kompromisy v oblasti viery. Sme svedkami odkresťančovania.
Potrebujeme dar odvážnej viery. Tento dar máme zdieľať.
1./
Odvážna viera značí dávať si POŽIADAVKY AUTENTICKEJ VIERY podľa evanjelia. Ohlasovať pravdivé slovo evanjelia. Nesmieme z toho ustúpiť. Nemôžeme zotrvávať v stave hriechu /ťažkého/. Nemôžeme si myslieť, že to je normálny stav kresťanského života. Ide nejaký sviatok, ideme na spoveď a sv. prijímanie a o potom opäť do normy – teda do stavu hriechu. To je ako život žiab žijúcich v bahne. Občas vystrčia hlavu, aby sa nadýchali čistého vzduchu. Normou pre kresťana je žiť trvalo ako božie dieťa. Preto si máme klásť vysoké požiadavky autentickosti a pravosti kresťanského života. Nemajme strach pred náročnosťou. Ohlasujme nefalšované pravé evanjelium, ktoré nie je pohodlné. Nehlásajme dvojakú morálku. Všetci sme totiž povolaní k svätosti. A svätosť je snažiť sa žiť každodenný život čo najviac kvalitne.
2./
Odvážna viera je žiadaná pri BUDOVANÍ DIELA BEZ MATERIÁLNYCH PROSTRIEDKOV. Veľa dobrých iniciatív je zablokovaných iba pre nedostatok materiálnych prostriedkov. Môže vzniknúť pekná myšlienka, ale je tu hneď otázka: odkiaľ vezmeme peniaze? Otec Blachnicki mal to ťažké aj z materiálneho hľadiska, no vždy sa spoliehal na Božiu prozreteľnosť. Sme povzbudení viac dôverovať Bohu a jeho plánom. Cieľom je byť Kristovým učeníkom. A prostriedkom je zanechať všetko a ísť za Kristom. Otec povzbudzuje, že ozaj všetko. Keď ideme robiť nejakú duchovnú akciu, tak povieme, že na Božiu vec, tak potom treba Boha brať ako toho, komu patrí táto vec. Učme sa Bohu dôverovať pri príprave a organizovaní duchovných podujatí.
3./
Odvaha viery je potrebná pri duchovnej aktivite. NEPÝTAJME SA – MÔŽEME?, ALE SA PÝTAJME – JE TO POTREBNÉ? V tomto spočíva tajomstvo plodnej činnosti – podľa otca Františka. Ak máme za sebou Boží zákon, nepochybne konáme dobro. Blachnicki pokladal komunistické zákony za nesprávne, zároveň bol ochotný prijať všetky dôsledky, aj pokutu, aj väzenie. Na tom je založená sloboda – vnútorná skutočnosť výlučne závislá od nás. Sloboda nie je založená na vonkajších podmienkach a okolnostiach. Keď si dávame otázku – môžem? Tak vždy sa nájdu odpovede a výhovorky, že sa to nedá. Ale dávajme si otázku: je to potrebné? Pre mňa, spoločenstvo, rodinu, … podľa tejto otázky sa riaďme. Odvážna viera nás bude viesť.
Blachnicki svedčil, že aj vo väzení je slobodný. Veď Kristus na kríži je najviac slobodný. Každý, kto žije v súlade s pravdou, je slobodný. Vrchol slobody je obetovať život za pravdu. Keď vnútorne prežívame radosť zo slobody, tak sa zbavujeme strachu. Totiž prameňom otroctva je strach a nie vonkajšie násilníctvo. Preto je potrebné zvíťaziť nad strachom vierou, že sme Božie deti. Medzi nami a Bohom nemá byť vzťah Otrok a Pán, ale Syn a Otec. Božie synovstvo – to je naša sloboda. Preto nebojme sa!
Pripravil: Jozef Heske
Zdroj: Blachnicki, F.: Prawda – Krzyz – Wyzwolenie. Carlsberg: Maximilianum,1985.