Všetci si živo pamätáme na deň 6.XII.2019, keď na prešovskom sídlisku vznikol v jednom z činžiakov
následkom výbuchu plynu silný požiar, v ktorom boli uväznení ľudia. Aj keď privolaní hasiči mnohým
pomohli, počet zachránených mohol byť ešte vyšší, ak by hasiči boli vybavení dostatočnou technikou, aby
zachránili ľudí z najvyšších poschodí bytovky.
Keď som doteraz čítal Ježišove slová o brvne a smietke v oku, vnímal som to ako Ježišovo napomenutie
ohľadom kritizovania, posudzovania, či volaní po náprave iných bez toho, aby som sa najprv pozrel na
seba. Pri poslednom čítaní tohto slova ma prenikol iný pohľad na tento text. A síce: V živote by sme
mnohým chceli pomôcť, preukázať im dobro a lásku, posunúť ich, byť pre nich akýmsi pomocníkom, či
niekým, kto sprostredkuje druhému ochranu pred nebezpečenstvom napríklad tým, že pred ním varuje, na
neho upozorní alebo z neho vyvedie. Komu z nás nelichotí byť dobrým rodičom, súrodencom,
kresťanom, susedom, odborníkom či človekom? Ježiš nás upozorňuje, že to nebude nikdy možné, ak
budeme mať brvná v svojich očiach. Nebudeme toho schopní. Hoci by sme chceli, či snažili sa pomôcť,
náš rebrík nedosiahne do potrebnej výšky. Naša evanjelizácia bude mrhaním síl. Výchova našich detí a
vnúčat sa minie cieľom. Naše kázne sa stanú prázdnym mlátením slamy. Účinná pomoc iným sa začína
od nás samých. Ako chceme zachraňovať topiacich sa, keď sme odetí do rytierského brnenia? Musíme ho
dať dole. Vybrať brvno zo svojho oka. Potom bude moja pomoc inému účinná a prospešná. Ináč to bude
len moja ilúzia.
Prosme Pána, aby nám dal spoznať a vidieť brvná vo svojich očiach, ktorých potrebujeme byť zbavení,
aby sme boli požehnaním pre iných. Nech nám dá silu urobiť to, čo my musíme urobiť pre ich
odstránenie.
o. Peter Komanický