Bývalý Generálny Moderátor HSŽ otec biskup Adam Wodarczyk napísal knihu o otcovi Františkovi Blachnickom pod titulom: Prorok živej cirkvi. V tejto knihe spomína okrem iného aj ekumenickú činnosť Otca. Ekumenizmus v pôsobení otca Františka ma oslovil a zároveň som si uvedomil dôležitosť aj tohto rozmeru živej cirkvi. Ekumenizmus patrí do nášho Hnutia. Veď diakonia jednoty HSŽ zahŕňa aj ekumenickú spoluprácu a jednotu s kresťanskými cirkvami.
Spolupráca s inými kresťanskými cirkvami na rovine prvej evanjelizácie priniesla život do nášho Hnutia už od začiatku jeho existencie. Podľa otca Františka sa máme na nekatolíkov dívať ako na bratov a sestry v Kristovi s ktorými máme spolupracovať najmä na poli ohlasovania evanjelia.
Blachnicki navštívil v roku 1972 francúzske Taize. Komunitu brata Rogera. Venoval pozornosť charizme tejto ekumenickej komunity. Bol tam silný dôraz na osobnú a spoločnú modlitbu. Kaplnka zmierenia v Taize sa stal námetom na budovanie STÁNKU SVETLA v Kroscienku v centre HSŽ. Veľmi ho povzbudila večerná modlitba naplnená modlitbami a spevmi. Taize sa stalo pre Otca školou modlitby. Aj kontakty s Taize komunitou ho nasmerovali na ďalšiu ekumenickú spoluprácu.
Blachnicki bol otvorený aj na iné kresťanské komunity. Bol voči nim žičlivý a plný úcty. Dôveroval im. Objavoval pôsobenie Ducha Sv medzi nimi a hlavne s nimi spolupracoval na diele evanjelizácie. Štyri evanjelizačné pravdy čerpal z hnutia Agape. Pozýval členov tohto hnutia, aby pomáhali pri evanjelizačných rekolekciách a biblických kruhov. Viedli školu animátora evanjelizácie.
Povzbudzoval k ekumenickému angažovaniu ostatných členov HSŽ. Bol presvedčený, že nemôžeme byť izolovaní od ekumenického hnutia.
Aj do formácie HSŽ boli vkladané ekumenické prvky. Najmä na poli evanjelizácie. Ekumenické stretnutia sa diali v Kroscienku a Lubline. Prichádzali ekumenickí hostia zo zahraničia. Skupiny mládeže so svojimi pastormi prichádzali, aby sa inšpirovali dielom otca Františka. Otec pozýval rôzne protestantské komunity, organizácie a evanjelizačné hudobné skupiny, aby dielo evanjelizácie sa vzmáhalo.
Ekumenické kontakty Františka Blachnického mali systematickú súčinnosť. Snažil sa ukázať krásu cirkvi a liturgie obnovenú Druhým Vatikánskym Koncilom. Kresťanskí spolupracovníci spolu s členmi HSŽ tajne prevážali knihy Sv Písma do krajín vtedajšieho socialistického tábora. V roku 1981 počas vojenského stavu v krajine rôzne protestantské komunity zo Škandinávie pomáhali potravinovou pomocou okolo 50 tisíc účastníkom letných oáz v Poľsku. Aj takáto praktická bola ekumenická spolupráca.
Dokonca niektoré oázové kongregácie zodpovedných boli vedené v ekumenickom duchu. Roku 1980 stretnutie zodpovedných bolo pod heslom ABY VŠETCI BOLI JEDNO a v roku 1981 bolo pod titulom JEDNOTA A DIAKONIA. Otec Blachnicki prebral na základe ekumenickej spolupráce pojem osobné prijatie Ježiša Krista za Pána a Spasiteľa a vložil ho do katolíckej resp oázovej terminológie. Tento pojem je synonymom duchovného sv. prijímania. Dodnes ho aj my používame. Vystihuje najdôležitejší okamih nášho života.
Františka Blachnického charakterizovalo veľké otvorenie na duchovné hodnoty iných nekatolíckych kresťanských tradícii. Aj takto sa aplikoval ekumenizmus na základe prijímania duchovnej skúsenosti druhých kresťanských spoločenstiev. Ovocím ekumenizmu bolo zavedené vo formácii HSŽ napr. nutnosť osobnej viery, dôležitosť pôsobenia Ducha Sv., liturgická reforma a biblická obnova, obnova mariánskeho kultu, konštruktívna kritika do vlastných radov, ekumenická spolupráca na diele evanjelizácie, atď.
Jeden zo zodpovedných hnutia Agape spomínal na otca Blachnického takto: … výzva k evanjelizácii spojila naše spoločenstvá a vyliečila zranenia srdca nádherným príkladom viery. František Blachnicki, ktorého sme všetci v hnutí Agape mali radi. My z hnutia Agape sme vďační za možnosť spolupracovať s Otcom. Bolo to privilégium pre nás. Bol pre nás inšpiráciou viery. Mali sme ho radi. Vieme že jeho túžba po evanjelizácii a vízia obnovy cirkvi bude stále pretrvávať… Nech aj tieto slová nás povzbudia k diakonii jednoty a ekumenickej jednote s ostatnými kresťanmi. To je tiež jeden zo znakov živej cirkvi.
Napísal: Jozef Heske
Zdroj: Wodarczyk, Adam: Prorok zywego kosciola. Katowice: Emanuel, 2008.