Milovaní,
dnes, na Prvú adventnú nedeľu sa nám prihovorili otcovia biskupi pastierskym listom, kde takým kľúčovým slovom boli „zatvorené dvere“. Povzbudzujem každého z nás, aby sme si našli čas, vrátili sa k tomu listu a zamysleli sa nad jeho obsahom počas tohoročného adventného času.
Tie „zatvorené dvere“ môžu byť akoby „vonkajšie, pred nami“, ako symbol niečoho, čo nám bráni napredovať, posúvať sa ďalej, rozvíjať sa. Sú to rôzne objektívne prekážky, ťažkosti, problémy, ktoré sa nám javia, ako ťažké, ba až neprekonateľné…
Ale tie „zatvorené dvere“ môžu byť aj „vnútorné dvere, dvere v nás“, dvere nášho srdca, ktoré sa uzatvorilo so svojimi problémami samo do seba pred akoukoľvek nádejou zvonku. Sú to situácie, keď nevieme „vyjsť zo seba“, keď sme „zatvorení“ vo svojej samote, slabosti, starobe, pocite neužitočnosti, nezmyselnosti života, prázdnoty…
Existuje východisko, riešenie týchto situácií? Máme nejakú nádej na „lepšie časy“? Alebo sme odsúdení na nekončiacu sa frustráciu, neistotu, strach, beznádej, rezignáciu…?!
Pre nás kresťanov tou nádejou, ktorá nikdy nesklame, nech stojíme pred akýmikoľvek „zatvorenými dverami“, akýmikoľvek neriešiteľnými situáciami, je JEŽIŠ KRISTUS, Pán a Spasiteľ, ktorý prišiel na tento svet, aby skrze svoj život, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie premohol každý hriech, každé zlo, premohol diabla i smrť a otvoril každé „.zatvorené dvere“.
Ježiš Kristus, ktorý prvýkrát prišiel na svet historicky, pred vyše 2000 rokmi, ktorého slávny druhý príchod očakávame „na konci vekov“. Ale tento Ježiš chce prísť aj do života každého z nás TU a TERAZ, OSOBNE! Chce vstúpiť do života každého z nás s jeho radosťami i starosťami. Ponúka nám svoju pomoc, svoju blízkosť, svoje priateľstvo:
„Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zj3,20)
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11, 28-29)
On je ten „Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí a zatvára tak, že nikto neotvorí“ (Zj 37,7).
On nám vráví: „Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ (Jn 10, 9)
Tento Ježiš, Ježiš, ktorý je ŽIVÝ a PRÍTOMNÝ, nám môže otvoriť akékoľvek „zatvorené dvere“, ba čo viac: On sám sa stáva „DVERAMI“, cez ktoré môžeme „vychádzať“ spoza svojich „zatvorených dverí“ a skrze ktorého môžeme „vchádzať“ do reality života, do novej reality života. Života v nádeji „na lepšie časy“, života bez strachu, života v radosti, života v pokoji s Bohom, so sebou samým i s druhými.
Prajem a vyprosujem Vám všetkým požehnaný čas Adventu!
Mária Polačková, národná moderátorka Hnutia Svetlo-Život na Slovensku
Prešov, 30. 11. 2025